top of page

500 slov: Deň otcov

Keď som Menej ako 500 slov spúšťala, neuvedomila som si, že už môj štvrtý list padne na deň, ktorý mi doslova trhá srdce.


Dnes sa o mne dozviete niečo viac...


Ďakujem, že mi dovolíte moje dnešné slová venovať navždy prvému chlapovi v mojom živote. Jeho pamiatke a mojej spomienke...

Zloba, závisť a krutosť niektorých osôb, ktoré skrížili život mojej rodiny spôsobili, že dnes mám len veľmi málo fotiek s otcom z obdobia po rozvode mojich rodičov. Mám ale množstvo tých starých čiernobielych... tých fotiek z môjho detstva. A túto mám najradšej. Môj otec - v prírode, asi sa vracia z nejakého čundru, s baťohom na chrbte v pozícii: všetci ste blázni, len ja som... Zoznámte sa – môj otec – Gabriel.


Odchod môjho otca bol pre mňa brutálny. Dokonca až tak, že na niekoľko nasledujúcich rokov sa stali úplne všetky spomienky na neho pre mňa doslova traumatizujúce. Pamätám si, ako som si zakazovala na neho myslieť, ako som sa vyhýbala rozhovorom o ňom, ako som chcela v rámci mojej zúfalej obrany vytesniť úplne všetko, čo sa otca týkalo. Dnes je mi to ľúto a snažím sa vydolovať všetky tie, v strachu vygumované spomienky.


Môj otec bol rebel, ale aj skutočný priateľ. Čestný, ale z môjho dnešného pohľadu často až naivný človek. Bol to básnik a nepochopený romantik. Pamätám si, že raz na výročie svadby rodičov sme mali ísť všetci na spoločnú večeru do reštaurácie. Tí starší si isto pamätajú, že pred 25 rokmi to nebola taká samozrejmosť ako dnes. Bola to udalosť! Mali sme rezerváciu na presnú hodinu, ale môj otec sa nejaký čas predtým vyparil, že ešte musí do práce a že po nás príde, keď skončí. Nuž ale, nebolo ho...


Nechodil a my sme čakali pred panelákom, čoraz viac ufrflané. Výročie svadby a on takto? Meškal dobrých 15 - 20 minút, ale prišiel. Nepamätám si či boli cestou nejaké hádky, ale pamätám si, že na stole, ku ktorému nás čašník viedol, čakala obrovská kytica prenádherných červených ruží – pre moju mamu, jedna za každý rok ich spoločného manželstva. A toto romantické prekvapenie bolo, samozrejme, aj dôvodom otcovho meškania. To bol on – žiadne obyčajné darčeky. (Podotýkam, v čase kedy ste nemohli odkukávať romantické gestá z internetu!) A viete, ako vyzerajú takéto gestá v očiach malého dievčatka...♥


Ja viem, že dodnes ho hľadám v každom mužovi môjho života. A každý z nich kúsok z môjho otca aj mal, a preto som sa vždy snažila byť pre každého dokonalá... alebo aspoň dosť dobrá... Áno, pochopili ste to správne. Môj otec mal aj chyby, ktoré zanechali rovnako hlbokú brázdu v mojej duši. O tých sa však už nehovorí...

Posielam môjmu otcovi tisíc bozkov a objatí a moje obrovské ĎAKUJEM.


PS. Ďakujem aj mojej mame za to, že nám so sestrou vybrala toho najúžasnejšieho otca a za to, že pri ňom stála až do úplného konca. Viem, že moji rodičia sú moje jediné „navždy“ v mojom živote. Oni dvaja budú naveky tie najžiarivejšie majáky, vďaka ktorým nikdy nezablúdim na ceste stať sa dobrým človekom.

Priala by som takých rodičov každému!

S láskou, Stela


Pred dvoma rokmi som napísala článok o mojom otcovi, o jeho odchode a aj o tom, ako to vtedy súviselo s touto chorou dobou...



Comments


bottom of page