top of page

Aj vy ich pustite… Na chvíľu.


Niekedy je toho na nás veľa. Niekedy je to ho tak veľa, že máme pocit, že sa snáď už ani nedokážeme znova nadýchnuť.

Cítime sa byť uväznení vo vlastných myšlienkach a strachoch. Cítime sa byť oklamaní, podvedení a sklamaní druhými ľuďmi…Vidíme milión problémov a žiadne riešenie. Sme smutní a bez síl. Áno, všeličo sa nám môže stať. A koniec koncov, nemusí to byť len náš pocit, môže to byť aj skutočnosť. Niekedy naozaj môžeme byť podvedení a oklamaní, niekedy sa naozaj ani za svet nechcú veci pohnúť smerom, ktorý by sme potrebovali… a áno, môžeme mať aj milión problémov a zdanlivo nula riešení.

Nie je nič výnimočné, keď v živote človeka nastane katastrofa. To sa stáva… Aj dnes. Doslova z každej strany sa na nás valia informácie, dezinformácie, príkazy, zákazy, problémy doma, v práci, s deťmi, s rodičmi, hádky s partnerom, ultimáta od šéfa… Poznáte to ako sa hovorí.. na posratého aj hajzel padne. Skrátka niekedy je toho na nás veľa.

Nikto normálny sa však okamžite nevzdáva! A tak sa zmobilizuje a snaží sa bojovať v plnom nasadení na všetkých frontoch. Pretože musí! Neexistuje, že by niečo nezvládol, alebo že by niečo urobil len na 80%. Ľudia sa tak snažia dosiahnuť nemožné, že nakoniec nezvládnu ani to, čo by možné bolo.

Práve naša odhodlanosť a snaha všetky problémy dneška aj zajtrajška okamžite riešiť, môžu všetko ešte zhoršiť. Snažíme sa reagovať na každú stranu, ale skôr či neskôr to bude nad naše sily a ešte sa to zhorší. Je to ako keby ste sa snažili rozliatu vodu na zemi donekonečna rukami zhŕňať na jedno miesto. Nech sa snažíte akokoľvek, pri každom pohybe trocha vody unikne na jednu stranu, potom na druhú… a ako by ste sa horlivo naťahovali rukami na obe strany, kolenačky na zemi, ešte pri tom drgnete do stola, z ktorého zletí pohár a rozbije sa vám priamo do tej mláky, ktorú sa snažíte zachrániť.

Niekedy je toho na nás tak veľa a naša snaha zvládnuť všetko a rýchlo a možno aj bez cudzej pomoci, môže byť často kontraproduktívna. Ale čo vtedy robiť? Čo robiť, keď už neviete, kam skôr? Keď máte pocit, že situácia, ktorú riešite, je skutočne bezvýchodisková? Keď máte pocit, že každá vaša snaha dokonca všetko ešte zhorší? Ja vám dám radu, ktorú som dostávam pravidelne, celý život, od mojej milovanej mamy. PUSTITE VESLÁ!

Ak to potrebujete, pustite veslá a pokojne to urobte bez výčitiek… Skrátka, prestaňte to riešiť. To všetko! Aspoň na chvíľu. Myslíte si, že sa to nedá? Tak pozor! Predstavte si, že Zem sa neprestane točiť, keď si vy na chvíľu sadnete na zadok a vypnete hlavu! Jednoducho vy nevyriešite všetko a hneď, tak teraz kašlite na problémy, ktoré sa dnes vyriešiť ani nedajú. Ak prestanete veslovať, možno budete prekvapení, že dni sa budú aj naďalej striedať a všetko tak nejak pôjde ďalej.

Neznamená to rezignovať na svoj život a budúcnosť… Znamená to nemať potrebu všetko a za každých okolností riadiť. Znamená to riešiť to, čo aktuálne musíte a nie trýzniť sa myšlienkami na zajtrajšie problémy, ktoré možno nikdy nenastanú.

Pustite veslá, a sledujte, čo sa bude diať. Nechajte sa chvíľu len tak unášať prúdom dní. Často zbytočne bojujeme s niečím, čomu sa aj tak nevyhneme a čomu by sme sa vyhýbať možno ani nemali. Hoci to môže znieť ako alibizmu a zbavovanie sa zodpovednosti… viete, niekedy vás môže stáť viac síl snažiť sa od nejakého problému odveslovať silou mocou čo najďalej ako sa jednoducho zamerať na niečo iné a ak náhodou k tomu problému časom naozaj prídete, postavíte sa mu čelom a v tej chvíli ho vyriešite. A to si píšte, že ho vyriešite! Budete mať totiž dosť síl

留言


bottom of page