top of page

Je naozaj najťažší?


Hovorí sa, že najťažšie je urobiť prvý krok. Nájsť v sebe silu, motiváciu a odhodlanie. Konečne začať. Ja s tým však nesúhlasím. Práve naopak.


Myslím si, že nič nie je jednoduchšie ako začať! Ako urobiť ten prvý krok! Nerozumiem, prečo by to malo byť niečo ťažké. Áno, chápem, že človek zápasí s počiatočnými obavami, zbiera odhodlanie, ale predsa je to len prvý krok. Ešte vlastne o nič nejde. Je len na začiatku. Stále dosť blízko svojho komfortu, aby sa mohol kedykoľvek otočiť a vrátiť. Na urobenie jedného kroku nepotrebuje veľa odvahy a ani sily. Navyše, je naozaj len na začiatku.


Keď ľudia s niečím začínajú, sú predsa ešte plní síl a entuziazmu. Ženie ich vidina víťazstva a vlastnej neporaziteľnosti. Sú odhodlaní a presvedčení o svojom správnom rozhodnutí a správnom smere, a tak urobia ten prvý krok. Rázne a s ľahkosťou. Hoci si myslia, že vedia, čo ich čaká, v skutočnosti nemajú ani hmlistú predstavu o tom, čomu všetkému budú musieť čeliť. Čo všetko budú musieť cestou prekovať, aby z ich víťazoslávneho prvého kroku nebol len bolestivý debakel. A pozor! Už ani zďaleka nebudú mať toľko síl a elánu ako pri tom povestnom prvom kroku.

Ja tomuto, doslova mýtami opradenému, počinu nechcem brať jeho skutočnú váhu a dôležitosť, na druhej strane však naozaj nemám pocit, že by bol v procese akejkoľvek zmeny tým najdôležitejším. Isteže, začať treba a treba urobiť aj prvý krok, ale povedzme si pravdu, to ešte ani zďaleka nič neznamená. Každý, kto ho urobí, je len o jeden krok menej vzdialený od svojho cieľa. Skutočné skúšky si na nás brúsia zuby o niečo neskôr. Oveľa podstatnejšími sa stávajú všetky ďalšie kroky, ktoré nasledujú. Druhý, piaty a stý krok. Všetky tie, ktoré musíme robiť, keď už nemáme toľko síl ako sme mali na začiatku. Keď sme tak ďaleko, že už pri pohľade späť nevidíme štart a na horizonte stále nevidieť ani cieľ. Už sa možno nemáme kam vrátiť a cesta vpred nám naháňa stále väčší strach. Keď už dochádzajú sily, motivácia a viera, že to dokážeme. Prídu pochybnosti a túžba sa vzdať, pretože sa stretávate s prekážkami, ktoré sme na svojej ceste nečakali. Búrky a zemetrasenia, kvôli ktorým musíme na chvíľu zmeniť smer. Vietor, ktorý šľahá priamo do tváre, núti nás chvíľu dokonca cúvať a nakoniec nás zrazí na kolená. Naše sny sú stále vzdialenejšie. Beznádej sa zvyšuje s poznaním, že sme v bode, v ktorom nám nikto nepomôže. Ani tí, od ktorých by sme to čakali, ani tí, ktorí nám to sľubovali a ani tí, ktorých by sme o to prosili, Ja som sa naučila žiť podľa hesla Keď sa zotmie, aj tvoj tieň ťa nechá samú… Keď sa nebudete na nikoho spoliehať, určite si ušetríte sklamanie a akákoľvek prípadná pomoc bude vždy príjemným prekvapením.

Takže sa zrazu ocitnete v situácii, kedy si už len matne spomínate na nadšenie, s ktorým ste robili ten bájny prvý krok. Zamyslite sa úprimne, nečaká vás teraz krok, ktorý bude oveľa ťažší? Krok, ktorý musíte urobiť napriek všetkým okolnostiam, ktoré vás brzdia a pokúšajú všetko vzdať? Bolo by to možno jednoduchšie. Nechať to tak. A možno ešte jednoduchšie by bolo o nejaký čas začať opäť odznova. Nie, prvý krok nie je najťažší, aj keď je prvý.


Ťažšie ako začať je totiž vydržať. Pokračovať ďalej aj keď musíte zmeniť stratégiu. Nevzdať sa svojich snov, aj keď musíte zmeniť trasu, ktorá k nim vedie. Nestratiť vieru vo svoje schopnosti aj v momentoch, kedy vám prestanú veriť ostatní okolo vás, alebo keď vás dokonca vysmejú.

Nechajte ich! Nechajte ich žiť na štarte, v pohodlnej póze. Nechajte ich spať do obeda, nechajte im tie klapky na očiach a nechajte ich žiť vo svojej bubline. Nájsť v sebe silu ostať verní svojim snom a obetovať to, čo možno oni nie sú, je to, čo vás privedie do cieľa. Pretože ak chcete byť iní ako ostatní, musíte aj robiť veci inak ako ostatní. Prídu desiatky a možno tisícky krokov, ktoré budú náročné. Možno každý ďalší bude náročnejší ako ten pred ním… a možno si teraz myslíte, že jedného dňa sa dostanete do cieľa, kráčať prestanete, a to bude šťastný koniec, ale tak to nie je. Už nikdy neprestanete kráčať! Cieľom totiž nie je zastať, cieľom je naučiť sa kráčať s úsmevom, silou a vierou ďalej… ďalej za každých okolností.

Comments


bottom of page