Je prvý deň nového roka 2022. Existuje vôbec niečo sviežejšie a optimistickejšie ako prvý deň v roku?
Šla som spať skoro… Mám doma asi trojmesačné šteňa a včera som jej prvýkrát dovolila spať so mnou v posteli. Viete si domyslieť prečo. Zobudili sme sa tiež skoro, ale už bolo vidieť, že aj dnes bude krásny a slnečný deň. Vyrazili sme na prechádzku k Dunaju.
Bolo skoré ráno a ulice inak hlučného sídliska boli úplne tiché. Cesty boli prázdne, žiadne autá len pravidelné linky MHD, ktoré premávajú aj dnes. Práve, keď sme prechádzali okolo zastávky, prišiel autobus. Otvorili sa dvere a vyšla z neho jedna pani. Išla si po svojom a šofér tam ostal úplne sám.
Prázdna štvorprúdová cesta niekedy pôsobí smutne a zbytočne ako semafor, ktorý bliká na oranžovo niekedy o pol tretej nad ránom. Ale je to taký oddych… Nádych a príprava na ďalší nápor kolies, ktoré budú už o pár hodín nemilosrdne drhnúť ten asfalt.
My sme však prešli tie štyri pruhy bez zastavenia a namierili sme si to rovno do lesíka. Krpatá si to celkom užívala. V jeden moment sa vybrala preskúmať nejakú húštinu a keď sa vrátila, mala na sebe nalepených asi desať bodliakov a dva slimáky… tie bez domčeka.
Slnko stúpalo čoraz vyššie a sním aj teplota… Nádherný deň! A v poslednej dobe mám pocit, že čím krajší deň, tým silnejšia nostalgia ma prepadá. V tom tichom ráne, zaliatom slnkom, kedy nestretnete živú dušu, ale o to viac vnímate tú svoju, má človek pocit, akoby sa ho ten šialený svet ani netýkal. Ale týka sa… a tak jednoducho musíte začať premýšľať. A o čom inom by ste mohli začať premýšľať v prvý deň nového roka ako o novom roku?
Asi vás prekvapí, keď poviem, že mám pocit, že každý z nás by si mal zadovážiť tanečné topánky. Je veľmi pravdepodobné, že ich budeme potrebovať. Spolu s hrošou kožou, triezvou mysľou a chápavou dušou.
Ja neviem, čo nás čaká, ale jedno je isté. Budeme sa musieť naučiť tancovať… tancovať medzi kvapkami. Medzi kvapkami tých kyslých dažďov, ktoré na nás prskajú ako síra z pekelných kotlov. Čaká nás rok, plný hier na múdrych a trpezlivých. Vyhrá ho ten, kto bude mať ladnejšie pohyby, kto bude menej zakopávať o zdanlivo rovnú zem a kto sa rýchlo prispôsobí zmene tempa, ktoré sa bude meniť náhle, nelogicky, dramaticky a asi aj drasticky.
Bude to asi rok, ktorý zo slovníkov dávno zabudnutej minulosti vytiahne slová ako samizdat… viete vôbec, čo to je? Možno spoznáme ďalších nových hrdinov, ktorých meno bude napísané v učebniciach dejepisu vedľa Palacha či Horákovej… Viete všetci, kto tí ľudia boli?
Tanec medzi kvapkami. To je to, čo nás čaká. A môže to byť krásne, poučné, môže nás to všetkých niekam posunúť.
Buďme múdri a využime tento nový začiatok. Schmatnime tú šancu a pretancujme novým rokom s noblesou a gráciou. Dávajme si pozor, aby sa to, na čo sa každé ráno dívame v zrkadle, stále viac podobalo na ľudskú tvár. Dávajme si pozor, aby naše myšlienky plynuli len tým správnym smerom. Dávajme si pozor, aby naše slová viac tešili ako zraňovali. A dávajme si pozor, aby sme nestratili srdce.
Už ani neviem, z ktorej rozprávky z detstva si to pamätám, ale v jednej z nich sa raz nejaký obor vrátil domov a zreval: „Žena, človečina tu smrdí…!“ (Lebo tá žena tam niekoho schovávala…) Vtedy mi to prišlo ako veľmi zvláštne spojenie, ale dnes už nie. Dnes už nie…
Skutočného človeka by malo byť cítiť. Ale nemáte pocit, že ten pach človečiny čoraz viac preráža nejaký odporný štipľavý smrad z prasacích chlievov? …áno, svine… smrdia, ale hlave, že spĺňajú európske normy.
Vykročte správne, s nadšením a odhodlaním nielen do nového dňa, ale aj do nového roka a možno aj úplne nového života.
Nový začiatok nám všetkým dáva nádej na to, že sa opäť budeme môcť zhlboka nadýchať… aj v samoške.
Comments