Kedy ste naposledy klamali? Spomeniete si? Bolo to včera? Pred týždňom? Dnes ráno? Odpovedzte si… a nebolo to náhodou teraz?
Keď ste si aj sami pred sebou zaklamali o tom, kedy ste naposledy klamali? Robíme to predsa všetci! Netvárte sa ako neviniatka. Pravda bude asi taká, že každý z nás zaklame aspoň raz úplne každý deň. Stále máte chuť so mnou nesúhlasiť? A čo? Vy ste dnes nepostli nejakú fotku s filtrom? Veď aj to je klamstvo!
Existuje predsa toľko druhov klamstiev, že by ste boli minimálne svätec s gloriolou, ktorá y vám musela špliechať aj z uší, keby sa vám naozaj podarilo každému z nich stopercentne vyhýbať. Okrem toho klasického zákerného klamstva z očí do očí tu máme aj klamstvo z nepozornosti, z lenivosti, už spomenuté filtre, nerealistické predstavy, výhovorky, sebaklamy, lži, nepravdy, polopravdy, prikrášlené pravdy, veľmi aktuálne dezinformácie a hoaxy…je toho dosť!
Lži sú súčasťou nášho každodenného života či sa nám to páči alebo nie. Musí však klamstvo nutne znamenať niečo zlé? Vo vymenovávaní všetkých druhov lží existuje jeden jej druh, ktorý má úplne nezastupiteľné miesto a bezkonkurenčne najdiskutovanejšie poslanie. Milosrdné lži.
To je ten prípad, keď klameme, aby sme niekomu neublížili. Nepovieme celú pravdu, úplne ju zamlčíme, alebo si niečo celkom vymyslíme. Chceme byť milosrdní, lebo by sme niekomu mohli ublížiť. Ale komu? Naozaj je to o tom, že nechceme ublížiť človeku, ktorému klameme, alebo sme milosrdní len sami k sebe? Pretože je naozaj ťažké povedať pravdu…? Pretože tá pravda by na nás možno vrhla zlé svetlo. A tak radšej zaklameme niekomu, koho máme radi a zároveň klameme sami sebe, že je to vlastne dobré.
Aj ja to robím… Nebudem klamať. Preto úplne chápem to, že ľudia naozaj asi chcú neurobiť zle, ak už pravdou nemôžu urobiť dobre. Ale viem aj to, že aj tá milosrdná lož má rovnako krátke nohy ako akákoľvek iná. Bez ohľadu a to, či bola dobre mienená. O pravde a klamstvách existuje množstvo citátov a výrokov slávnych osobností aj neznámych autorov, ktoré sa tradujú roky. Ja mám však jeden, ktorý mi odmalička vravievala moja mama. Pravda ťa oslobodí. A to je podľa mňa svätá pravda.
Ak nie ste psychopat alebo sociopat, akékoľvek klamstvo, ktoré vyslovíte alebo ho len tolerujete a neuvediete na prvú mieru, vás musí škrieť. Musí! Aj tá milosrdná lož… Pohľad na milosrdne klamaného človeka, je hrozný, lebo si uvedomujete, že ste ho vlastne ponížili! Len kvôli vám je mimo reality a verí niečomu, čo nie je pravda. Podľa toho koná, podľa toho hovorí a ďalej sa rozhoduje… Nie, vy ste ho neušetrili ani neochránili! Ponížili ste ho, keď ste mu zaklamali, rozhodli ste niečo za neho bez neho! Ušetrili ste len seba. Aspoň na chvíľu. Je to však ako spustiť dole dobre zasneženým svahom malú snehovú guľu. Vieme, ako to asi bude vyzerať…
Pravda jedného dňa vždy vyjde najavo. O tom, či to bude skôr alebo neskôr, aké škody napácha a aké straty bude znamenať pre všetkých zúčastnených, je vo vašich rukách. Povedať pravdu môže byť niekedy ťažké, môže to byť bolestivé, nepríjemné, smutné aj trápne (hlavne, ak to dlho odkladáme) ale vždy je to správne!
Pravda vás nielen oslobodí, ale dá veci do pohybu a dá ich do pohybu tým správnym smerom. A áno, aj to môže byť bolestivé, nepríjemné aj smutné… ale s tým sa dá vždy niečo robiť. A nie je to lepšie ako stále žiť v klamstve?
Comments