Môj príbeh...

Moja mama je určite moja šťastná hviezda a môj otec bol Gabriel.

Celý život sa snažím byť aspoň z polovice takým dobrým a múdrym človekom, akým bol môj otec a akým stále je moja mama. Zatiaľ neviem či sa mi to úplne darí, ale snažím sa.

Odkedy si pamätám, chcela som byť spisovateľkou.

Hovorí sa, že kto chce písať knihy a chce tak svetu niečo povedať, musí toho najprv veľa zažiť. Mimochodom, táto skutočnosť bola pre mňa často jediným svetlým momentom aj v tých najsmutnejších, najtragickejších alebo najtrápnejších situáciách, v ktorých som sa kedy ocitla. Roky som žila s myšlienkou, že keď už nič iné, aspoň o tom raz napíšem.

Moja mama, ten najúžasnejší človek pod slnkom, ma v detstve volala malý revolucionár a svoju prvú výplatnú pásku som dostala za letnú brigádu v kravíne, keď som mala štrnásť rokov.

Som nevyliečiteľný optimista, romantik a bojovník za spravodlivosť na každom kroku. Milujem ľudí, milujem s nimi byť, s nimi pracovať a neustále sa snažím im niečo odovzdať… Niečo zo seba.

PREŽILA SOM KRÁSNE CHVÍLE!

Prežila som ťažké chvíle…

Som vlastne úplne obyčajné dievča. Počúvam rock, zbožňujem chilli a kôpor, ale podstatné je niečo iné. Nemyslím si o sebe, že som prežila niečo špeciálne… Som si istá, že keby som zastavila prvých desiatich úplne náhodných okoloidúcich na ulici a začali by sme si niekde pri káve rozprávať svoje životné príbehy, všetkým do radu by nám padali sánky.

Ak by som si mala dať nejaké indiánske meno, bolo by to: Tá, čo podčiarkuje v knihách.

Nikdy som sa nikoho nesnažila presvedčiť o tom, že som normálna.  A keď vidím, čo je dnes považované za normál, ani mi to nevadí.

SOM STELA♥