500: Prskavková výzva

Moji milí priatelia, dnes mám pre vás hádanku...

Na otázky ste u mňa už zvyknutí, ale odpovede väčšinou nedávam. Je to preto, že si myslím, že na niektoré otázky existujte viacero správnych odpovedí, ale aj preto, aby ste si tie vlastné hľadali sami.

Dnes však po otázke bude nasledovať aj moja odpoveď, o ktorej som presvedčená, že je správna.

Moja otázka znie:

Čo majú spoločné: hymna, sex, tradície, spoločné stretnutia, štátne vlajky, rodina, Duchoň, Kryl, a kultúra vôbec...Dúha aj detské kriedy či Nežná revolúcia alebo história ako taká?

Zdá sa vám to ako pestrá „partia“? 

Aj je... 

A zdanlivo nič ju nemôže spájať, ale to je omyl, priatelia.

Všetko sú to „veci“, ktoré

• nás v istom zmysle definujú,

• prinášajú radosť, hrdosť, spolupatričnosť,

• sú lepidlom... niečoho. Ľudí rovnakého národa, priateľov, partnerov, detí alebo ľudí, ktorí boli v istom momente ochotní postaviť sa za svoje sny, ísť proti prúdu a zotrvať vo svojom presvedčení...

  
  

A viete čo ešte?

Čo ďalšie majú spoločné?

To hlavné je, že voľakedy, a nebolo to tak dávno, to boli „veci“ SPOLOČNÉ. Je smutnou pravdou, nesúcou pečať posledných rokov, že dnes sú buď naše alebo ich.

Čo všetkému, tomu hore uvedenému, ostalo, je to, že nás to stále definuje, ale inak. Komu sa páči dúhový dáždnik, toho vieme jasne zadefinovať, však? A čo tá slečna, ktorá nosí blúzu s čičmianskym vzorom? Vieme, nie...?

Kedy sa toto stalo?

A poďme ďalej. Aký ste mali ešte pred dvomi týždňami pocit, keď ste na chodníku prešľapovali farebné detské obrázky nakreslené kriedou?

A aké sú vaše spomienky na 17. november? Víťazstvo? Sloboda? Nádej? Alebo puč? Klamstvo a trápne divadlo? Myslite si čokoľvek, jedno je však isté! „Nežná“ je ďalšia do partie.

Všetko, čo som vymenovala, bolo zneužité a sprivatizované politikmi naprieč celým politickým spektrom! Ukradnuté, spochybnené tak, aby to aspoň polka z nás nenávidela.

Bez výnimky!

A výsledok?

Desivý, tragický a možno už nezvratný...

Čo kedysi pôsobilo ako naše spoločné lepidlo, dnes vráža ten povestný klin medzi „nás“ a „nich“.

Niekedy som len v nemom úžase, pozerám okolo seba, sledujem správy a ľudí na ulici a nedokážem pochopiť, ako sa im to podarilo?

Viem, že ak by sme to chceli napraviť, musela by to byť ešte väčšia sila... 

Tornádo...

Ale možno... naozaj len možno... by stačil ten „slabý“ vánok motýlích krídel.

Preto aj tento rok spustím prskavkovú výzvu.

Mám ale prosbu.... obrovskú prosbu. Pomôžte prskavke dostať sa do celého sveta... Veď viete, ako sa to dá. Sociálne siate a internet tu nie sú dva dni.

Toto nie je o mne, je to o nás... nielen o nás, ale o NÁS všetkých!

Mottom tohtoročnej prskavkovej výzvy je: Nech motýľ zamáva krídlami...

Prosím pridajte sa k spoločnému virtuálnemu podujatiu.