Je to na dennom poriadku. Niečo nás vyvedie z miery, niekto nás nahnevá, sklame alebo nás neprávom obviní. Niečo zabolí, lámeme si hlavu nad tým ako vyriešiť situáciu, ktorá nás už dlho ťaží... Hromžíme aj plačeme. Vysvetľujeme a lamentujeme. Snažíme sa donekonečna niečo pochopiť, uchopiť, zmeniť... Nemá to zmysel. (Niekedy...)
Sľúbila som vám radu, ktorá môže pomôcť v každej situácii, kedy treba nejakú rýchlu techniku, aby ste sa zo všetkého nezbláznili.
Na začiatok však poviem, že to nikdy nie je o situácii, ale je to o nás. Často sme to my, kto dáva danej situácii takú ohromnú silu, ktorá nás vie doslova zvalcovať. Do niečoho, čo sa stane, čo niekto povie alebo urobí, sme schopní napumpovať toľko našej energie, že smútok alebo sklamanie z toho, čo sa deje, sú úplne neprimerané.
Rada, s ktorou sa chcem podeliť, je od mojej mamy. Ona ju tiež niekde počula alebo čítala, a keď som to potrebovala, bola tu pre mňa. Je to tuším čínske či japonské príslovie, na ktoré sa snažím nielen si spomenúť, ale ho aj aplikovať vo všetkých situáciách, ktoré mi dvíhajú tlak.
Znie veľmi jednoducho: Ako voda na kačici... Teraz asi úplne nerozumiete, ale ja viem, že k tomu treba krátke vysvetlenie. Kačky môžu spokojne plávať na vodnej hladine bez toho, aby skončili ako zmoknuté kura, pretože si celý deň mastia svoje pierka. A viete, čo sa stane, ak na ich namastených pierkach skončí nejaká tá kvapka alebo aj hustý dážď? Všetka voda z nich v sekunde stečie bez toho, že by sa do jediného pierka vsiakla. A to je, priatelia, ten recept.
Nechajte TO stiecť ako vodu z kačacieho peria. Nepúšťajte TO do seba. Veci, ktoré nemôžete zmeniť, ľudí, ktorých nemôžete ovplyvniť a už vôbec nie presvedčiť. Ak sa niečo nepodarí, nemusíte sa za to donekonečna trestať. Ak vás niečo vytočí, nevenujte tomu zbytočne veľa energie. Nechajte to tak! Nechajte to stiecť a neoberajte sa o čas, životnú energiu a silu.
A teraz príde tá náročnejšia časť – aspoň pre mňa. Nič nie je také jednoznačné, nič nie je čiernobiele a všetko má svoje pre a proti. Aj toto. Keď som tú radu od mamy dostala prvýkrát ja, hneď som sa sama seba pýtala: „ale čo ľudia“? Naozaj sa to dá? Nechať všetkých a všetko len tak stiecť? Bez emócií a bez snahy niečo robiť?
No nedá (!) a podľa mňa sa to ani nemá! Asi každý z vás sa časom naučí používať túto techniku v rôznych situáciách a frekvenciách. Sami sa rozhodnete, kedy môže vaša energia padnúť na úrodnú pôdu, a kedy je to naozaj len strata času.
Ja asi stále venujem veľa času - hlavne ľuďom... možno aj tým, ktorí o to nestoja, alebo si to ani nezaslúžia. A áno, niekedy potom skončím ako zmoknuté kura... ale nevadí, keď je to z lásky... Veď ani tá sliepka na vodu neumrie. :)
Prajem Vám, aby ste presne vedeli, kedy je treba nechať veci jednoducho stiecť ako vodu z kačice...a kedy sa naopak oplatí bojovať.
S láskou Stela
תגובות