Vianoce sú voňavé… Neviem, či máme v kalendári deň alebo obdobie, ktoré by malo až takú špecifickú vôňu, akú majú Vianoce. Škorica, vanilka, ihličie, varené vínko a vône nekončiaceho radu vianočných dobrôt.
Dobré jedno k sviatkom patrí a moje spomienky na Vianoce a vône, ktoré mi ich pripomínajú, sa spájajú s tým, čo sa u nás pieklo, varilo, jedlo a maškrtilo. Priznávam, som dosť citlivý a človek a Vianoce sú pre mňa takou silnou témou, že aj pri spomienke na to, ako páchla naša kúpeľňa s kaprom vo vani, mnou lomcujú emócie. Každý vianočný chod má vôňu, pri ktorej sa mi vybavuje množstvo spomienok. Vianočná kapustnica, vyprážaná ryba, cesnak na medovej oblátke… Je však jedna vôňa vianočných dobrôt, ktorá je pre mňa absolútne výnimočná. Je silno a natrvalo vrytá tak hlboko do mojej pamäte, ako len máloktorá. Nie je to len preto, že ide o skutočne silnú vôňu, ale preto, že je spojená s mojou fantastickou mamou. Dnes už si perníkové korenie kúpite v hociktorej samoobsluhe, ale keď som bola dieťa, robilo sa to inak. Mama do alobalu nasypala klinčeky, nové korenie, aníz a neviem čo ešte, potom ho zabalila asi na desať vrstiev a na drevenej doske mlátila tento alobalový vankúšik tĺčikom na orechy. Keď som už bola staršia, občas mi mama alobalový vankúšik a tĺčik zverila. Už na začiatku cítite vôňu korenia, to je pravda, ale keď alobal roztvoríte po pár minútkach búchania a čuchnete si… to je ozaj niečo!
To je vôňa našich vianočných príprav, spojená s pohľadom na moju mamu, ktorá neúnavne poletuje po kuchyni, nakúka do trúby a s úsmevom na tvári chystá všetky tie dobroty. Jedlo nikdy nie je len o „jedle“ a hlavne to vianočné má vždy pridanú hodnotu. Aj u vás možno mama pečie jeden koláč, ktorý bol alebo stále je pre vás niečím výnimočný. Najviac ste sa naň tešili, lebo sa robil len raz za rok, a možno ste nepoznali nikoho iného, u koho by sa piekol rovnaký. U nás to boli prasiatka, ktorých recept asi ani nebol ničím veľmi výnimočný. Myslím, že išlo o klasické kysnuté cesto, ale moja mama prasiatkam vždy vytvarovala krásne ušká, rypáčiky a namaľovala im oči s vaječnými bielkami a čokoládou tak, že bola radosť sa na ne pozerať. Dodnes si pamätám, ako sme sa spolu so sestrou každé Vianoce tešili a boli zvedavé, či mamina upečie aj prasiatka…
Vianočné dobroty nikdy nie sú len o jedení. Je to hlavne o láske, s ktorou pečiete pre druhých, a o láske k človeku, ktorý s radosťou pečie pre vás. Je šťastím, keď máte komu piecť vianočné koláče…
