Nedeľný list: MDŽ

Milí muži,

prepáčte, dnes to bude o ženách. Využite to, ako príležitosť nahliadnuť do sveta, ktorý vám je často zahalený tajomstvom.

Milé ženy,

matky, dcéry, staré matky...

Učiteľky, podnikateľky, športovkyne...

Umelkyne, lekárky, političky...

Poštárky, úradníčky, manažérky...

Upratovačky, informatičky, čašníčky...

Tie, ktoré každý deň niečo budujete, vytvárate zmysel alebo dokonca nový život... Tie, ktoré každý deň idete do sveta s odhodlaním, víziou, vierou a silou.

Tie, ktoré vždy začnete, aj keď vidíte na ceste prekážky.

Tie, ktoré sa nesťažujete a každé ráno napochodujete do toho „mužského sveta“... áno, takto som to chcela napísať.

A nechápte ma, prosím, zle! Ja mužov milujem, vždy to tak bolo, aj bude... ale pravda je, že toto ešte stále nie je svet, ktorý by nebol mužský – a toto zase nemá byť nejaký silný feministický odkaz! Práve naopak.

Milé ženy, chcem vám povedať to, čo možno nepočúvate každý deň.

A je to: Ja viem...  Ja to vidím... A ja si vás všetky za to neskutočne vážim.

To, čo robíte pre tento svet, je niečo neuveriteľné...a vy ste jedinečné!

Preto každej jednej z vás chcem povedať, že ju obdivujem. Idete do súbojov a idete do kompromisov, ktoré sú často nespravodlivé, pre vaše duše možno až bolestivé, ale... niekto to urobiť musí.

Veď vieme...

Skrývate strach v úsmeve a pocit krivdy v sarkazme.

Zvládate s noblesou aj situácie, ktoré vám nahlodávajú sebadôveru, nebojíte sa ani situácií, v ktorých vám možno hrozí výsmech či poníženie... ale rozhodne sa často stretávate s veľkou dávkou nepochopenia.

Milé ženy,

ani ja som dlho nechápala. Až s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami, až so zamýšľaním sa nad tým, čím všetkým a za akých okolností museli prejsť moja mama, moja sestra, moje učiteľky, priateľky... si uvedomujem, akú obrovskú silu v sebe skrývate. A nevedela som, lebo sa o tom akoby nesmie hovoriť.

Je zakázané povedať, aké obrovské nároky sú kladené na vaše postavenie, výkony, vzhľad, emócie... Čo všetko sa vám nikdy neodpustí bez komentára alebo výsmeškov.

Tak, ja vám chcem povedať, že ste neskutočne silné! Nech už ste v akejkoľvek fáze života – v takej, ktorú už ja mám za sebou, alebo v takej, o ktorej ešte nemám ani šajnu, máte môj bezbrehý obdiv a poklonu.

Poblahoželajte si k tomu, ako zvládate tancovať medzi kvapkami a stále pri tom vyzerať elegantne... aj keď viem, že ten dážď je pre vás často spôsob, ako schovať vlastné slzy.

Prajem vám krásny Deň žien!

Možno to bol trochu netradičný pozdrav a verím, že neznel feministicky 😊, ale naozaj som chcela, aby vám to niekto povedal... aby ste vedeli, že sú ženy, ktoré vám rozumejú aj v tomto svete, ktorý ženám často príliš neodpúšťa.

Ja by som to uzavrela svojou myšlienkou, ktorá podľa mňa veľmi presne vystihuje zvláštne mužsko-ženské dynamiky vo víre snáh o rovnaké postavenie dvoch nenahraditeľných bytostí, ktoré rovnaké jednoducho nikdy nebudú.

Tá moja myšlienka znie: Mužom sa síce dovolilo plakať, ale ženám sa stále nedovolilo nadávať...

Čo myslíte? Neberte to doslovne. Hľadajte za tým príbeh...

Prajem Krásne MDŽ!