Dnes sa mi stalo niečo pekné.
Dnes som si uvedomila, že aj v našom svete veľkých dospelákov, rodičov a zamestnancov, sa môže stať niečo, čo sa normálne dá len v rozprávkach. Niečo, po čom občas túži každý z nás. Malý zázrak, o ktorom môžeme len snívať… zdanlivo. Možno mi hneď neuveríte, ale ja som sa dnes vrátila v čase.
Môže sa to stať každému z vás…ale možno sú aj takí, ktorí to nikdy nezažijú. O tom, či sa dnes budete môcť vrátiť o 10,15,20 rokov späť ste totiž rozhodli už v minulosti. A dnes to nedokážete sami. Niekto vám s tým musí pomôcť. A tým niekým nemôže byť nikto iný ako vaša spriaznená duša.
Našimi životmi prejdú rokmi stovky ľudí. Každý deň v najrôznejších situáciách spoznáme niekoho nového…škola, krúžky, práca, priatelia a ich priatelia, dovolenky, výlety, rodičovské druženia, cesta MHD, čakanie na úradoch alebo nervozita v čakárni lekárov. Húfy ľudí pretečú našimi životmi ako prúdy dravej rieky, rýchlo a s hrmotom a drvivá väčšina sa v nich nezdrží. Plávajú ďalej bez nás a my bez nich.
Ale občas sa stane aj niečo výnimočné…občas tie divoké pereje do našich životov priplavia čosi vzácne, vám sa na brehu tej divej rieky podarí vyryžovať zlato, a tak aj medzi tými zástupmi ľudí, ktorí rokmi strácajú mená aj tváre, rozpoznáte tú svoju spriaznenú dušu. Získate človeka, s ktorým si navzájom budete už navždy ako pokojnou a bezpečnou zátokou na divokej vode.
Zárez, ktorý zanecháte jeden druhému v duši, v mysli aj v srdci, je taký mocný, že nepozná hranice času. Staré a pravé lásky, kamarátstva z lavíc aj milenecké vzplanutia. Človek, s ktorým ste sa isté obdobie svojho života delili o svoje najhlbšie myšlienky, s ktorým ste snívali, smiali sa aj plakali… S ktorým ste debatovali, skúšali, čakali… Možno sú to nikdy nenaplnené lásky a až príliš naplnené kamarátstva…
Takýto ľudia sú pre mňa ako fotografia. Ako okamih navždy zamrznutý v čase. Je úplne jedno, ako dlho sa na tú fotku nepozriete. Viete, že keď po rokoch vytiahnete starý album, nič sa na nej nezmenilo. Farby sú rovnako sýte a všetky spomienky sú zrazu živé a vracajú sa takou silou a rýchlosťou, ktorú nedokážete a ani nechcete ovládať.
A také sú aj stretnutia so spriaznenými dušami. Je jedno ako dlho ste sa nevideli, či sú to týždne mesiace či roky… čas vtedy stráca zmysel a nemá nad našimi životmi najmenšiu moc. Rozhovor bude plynúť tak, ako by ste ten predchádzajúci skončili len včera. Nebudete sa báť byť úprimný, otvorený, priamy…nebudete kontrolovať svoje slová a myšlienky. Necháte ich plynúť bez akejkoľvek autocenzúry, pretože viete, že oproti vás sedí človek, ktorému absolútne dôverujete a on dôveruje vám. Sú to ľudia, s ktorými dokážete urobiť zázrak a dokážete aj prekabátiť čas.
Ja ich vo svojom živote mám len pár a ďakujem celému vesmíru za to, že naše cesty preťal. Hoci sa časom takmer s každým rozbehli iným smerom a nevideli sme sa celé roky, opätovné stretnutie je vždy naozaj ako listovať v albume fotografií našich spoločných spomienok.
Mať aspoň pár takých ľudí v živote, je ten najvzácnejší dar. Len váš skutočný priateľ pre vás má rameno na plakanie, dlane na pohladenie a hlas na povzbudenie.
Ja nepotrebujem ani dve celé dlane na to, aby som ich všetkých porátala. Tento blog je venovaný im, tým mojim spriazneným dušiam, a každej ho pošlem zvlášť.
Niektorí z vás sú stovky kilometrov od domova a niektorí len na skok. S niektorými som sa nevidela roky a s jedným z vás som bola dnes. Ďakujem vám za to, že ste v mojom živote! Cítim sa byť poctená a požehnaná za to, že sa s vami môžem deliť o veľký kus, môjho veľkého srdca…
