Moji milí priatelia...
Dnes to bude trochu iné... Dnes len pár „obyčajných“ viet, ale v každej z nich sa skrýva jedno veľké posolstvo...
Od teraz veľmi presne vycítite, v akých situáciách by ste si na tieto vety mali spomenúť.
Nemôžete vedieť, že ten, komu voláte, aby ste sa mu vyžalovali, vám zodvihol telefón a bude vás so záujmom počúvať, aby sa vám uľavilo, hoci si sám práve utrel slzy.
Nemôžete vedieť, že ten váš kolega alebo zamestnanec, ktorý práve urobil chybu, včera pochoval otca.
Nemôžete vedieť, že ten, kto do vás v nepozornosti bolestivo drgol v obchode, bol zamyslený, pretože má ťažko choré dieťa.
Nemôžete vedieť, že ten priateľ, ktorému zrovna praskli nervy a evidentne si z vás urobil hromozvod, práve prišiel o svoje živobytie.
Nemôžete vedieť, že ten veľmi neochotný pokladník ťahá už tretiu smenu v druhej práci, aby uživil tri deti.
Nemôžete vedieť, že ten, kto sa vám vyhýba, je do vás v skutočnosti zamilovaný a vy ste mu, možno nič netušiac, zlomili srdce.
Nemôžete vedieť, že tú mamičku v aute, ktorá vám práve na parkovisku ťukta do auta, doma čaká alkoholik a tyran.
Nemôžete vedieť, že človek, ktorý vás nepočkal s výťahom, práve utekal do nemocnice, kam mu previezli matku.
Nemôžete vedieť, že vaše dieťa, ktoré vám klame a je neposlušné, v škole niekto nešikanuje.
Nemôžete vedieť, že ten váš priateľ, ktorý na vás nikdy nemá čas, sa v skutočnosti sám veľmi trápi, ale bojí sa požiadať o pomoc.
Nemôžete vedieť, že ten, kto meškal na dôležitú poradu, sa ráno v hroznej hádke dozvedel, že jeho žena mu je neverná.
Nemôžete vedieť, že ten, kto pôsobí neprítomne, je úsečný a možno podráždený, v skutočnosti trpí a vám nehovorí ani polovicu pravdy, lebo vás chce chrániť.
Nemôžete tiež vedieť, že ľudia, ktorí vás zaujato počúvajú a sú pre vás ramenom, na ktorom sa vyplačete, majú možno omnoho vážnejšie ťažkosti ako sú tie vaše. A napriek tomu, sú tu pre vás...
Náš život je rýchly. Denný harmonogram nabitý, diár preplnený, myseľ zahltená a telo často vyčerpané...
Dávajme však pozor na to, aby naša duša a to niečo „anjelské“ v nás, nebolo týmto všetkým nikdy prevalcované.
Vždy by sme si mali byť vedomí toho, že sú veci, ktoré nemôžeme vedieť. Mali by sme myslieť na to, že my vždy vidíme len jednu stranu mince. Vždy poznáme len polovicu príbehu... a nemusíme jej hneď uveriť, akoby už nemala ďalšie pokračovanie.
Je najľahšie skratkovito uveriť tomu, že je niekto zlý, namyslený, nedochvíľny, nezodpovedný alebo ufňukaný... lebo to tak práve vyzerá. Prestaňme tak rýchlo súdiť a odsudzovať.
Prestaňme si robiť závery a škatuľkovať ľudí podľa jediného gesta či vety. Nemáme na to právo, lebo nikdy nevieme všetko.
Moji milí priatelia, prosím nás, už prestaňme pozerať len očami a počúvať len ušami. Ten najcitlivejší zmyslový orgán je predsa naše srdce...
S láskou Stela
Na odoberanie nedeľného listu sa môžete registrovať tu:
Commentaires