500 slov špeciál: Poďakovanie

Moji milí priatelia,

dnešný nedeľný list využijem na moje poďakovanie, ale ani to nebude úplne normálne... a tak trochu aj zhrnutie posledného týždňa. Takže tento raz to bude (zase) trochu iný list...

Bol to veľmi hektický týždeň a asi viacerí z vás zachytili tú utorkovú kauzu, ku ktorej sa už po dnešku vracať nebudem, len poďakujem. Môžem, ale povedať, že s odstupom niekoľkých dní som si istá, že viem, prečo sa to stalo.

Ešte aj dnes ráno mi chodili spätné väzby na ten rozhovor, ktoré do mňa vliali radosť a hlavne uistenie sa v tom, že nič nemusí byť tak, ako to na prvý pohľad vyzerá. Ten dojem z dvoch nespokojných poslucháčov, bol možno hlasnejší, ale bol mylný. Škoda, že nevidíte všetky tie maily, že ste nepočuli tie telefonáty a správy, v ktorých ste vyjadrovali súhlas a porozumenie s mojimi vyjadreniami. Ak náhodou neviete, o akú kauzu ide, nie je to až také podstatné, hlavný je výsledok.

Uvedomila som si viac ako inokedy, akí sme všetci zradikalizovaní. Ako je nám niekedy zaťažko pozrieť sa na svet aj inou optikou, ako veľmi sa bránime inému názoru, ako veľmi sme spohodlneli v predstave, že „sme so svojimi a oni majú presne taký názor, aký máme my“... Priatelia, je to falošná predstava a snáď tá najzradnejšia pasca, do ktorej sa môžete nechať chytiť. Ja nechcem...

Presne o tom je (sčasti) aj moja nová kniha, ale úplne o tom bol aj môj zázračný krst. Pre mňa bol zázračný. Tešila som sa viac ako tri roky, že jedného dňa pred vás predstúpim a budem vám môcť takto z očí do očí povedať a ukázať, že som vám nikdy neklamala, a že všetko, o čo som hovorila, som aj skutočne žila.

A presne to sa stalo. Celé roky, svojou tvorbou, svojím životom, prácou aj vzťahmi a všetkými aktivitami sa snažím ľudí spájať. Priateľsky, ľudsky, v športových tímoch... v živote. Nikdy to nebol „prvý plán“, ale až minulý rok, keď som sa obzrela roky späť, uvedomila som si, že sa to so mnou vlečie celý život. Začalo to dávno predtým ako sa rozdelil svet a budem to robiť rovnako aj naďalej. Lebo to nie je niečo, o čo by som sa umelo snažila, to je to, kým skrátka som a ako žijem. Chcem vytvárať priestor, v ktorom sa bude cítiť bezpečne každý dobrý človek.

Ľudia mi môj prístup vyčítajú a mylne ho zamieňajú s akousi slepou a bezbrehou toleranciou, ale nič nie je ďalej od pravdy. Ja tiež netolerujem a nijako neobhajujem ľudí, ktorí na mňa útočia alebo ma ohovárajú či o mne klamú, kade chodia. Nie... ale osvojila som si jeden naratív, ktorého sa držím, nech sa deje čokoľvek a nedá sa vyjadriť krajšie ako tou „dvojbrehovou“ terminológiou.

Nikdy mi nebude stačiť, že máte rovnaký názor na politiku ako ja na to, aby som vás obdivovala a rovnako nikdy mi nebude stačiť, že naše názory sú rozdielne na to, aby som vás neznášala. ..aj keď mám pocit, že moje okolie to presne takto robí, a tiež vyžaduje. Ak nič iné z toho, čo som doteraz napísala, aspoň tento citát nech tu po mne ostane...prosím.

Áno, ja mám svoj vlastný názor, ale moje knihy, krsty a všetko, o čo sa snažím, je pre všetkých, ktorým by to mohlo urobiť radosť, dodať silu a odhodlanie...

ĎAKUJEM

...že aj tento krst a všetko, čo sa „okolo neho“ odohralo, ma povzbudilo do ďalšej práce a tvorby. Ďakujem všetkým tým, ktorí sa prišli pozrieť osobne, ale aj tým, ktorí prísť nemohli, no mysľou boli s nami.

Mnohých z vás mi do života „priniesli“ práve moje knihy a za to som naozaj vďačná. Ste skvelí ľudia a každý z vás ma niečo naučil.

ĎAKUJEM mojej mame za to, že pri mne stála... že je pri mne bez výnimky, pri všetkých mojich nápadoch a melancholických náladách aj cholerických výbuchoch, aj za to všetko, o čom som písala v knihe.

ĎAKUJEM vám – mojím hosťom! Ktorí ste vytvorili opäť úžasnú atmosféru, pri ktorej bola radosť pred vami stáť a podeliť sa opäť o kúsok z môjho sveta.

ĎAKUJEM mojím spolužiakom, ktorí ma podporili a ĎAKUJEM aj mojím učiteľom, ktorí prišli, povzbudili ma, pochválili ma a obdarovali ma nielen svojou prítomnosťou, ale aj krásnymi darčekmi.

ĎAKUJEM krstnej mamine, mojej úžasnej kamarátke, spolužiačke a krásnej bytosti Katarínke, ktorá pri mne stála takmer na každom krste mojich kníh.

A nakoniec ĎAKUJEM krstnému otcovi knihy, pánovi profesorovi Čerešníkovi, za to, že sa podujal na túto úlohu, za jeho krásne slová a úžasný ľudský prístup. Hoci sme sa roky stretávali na chodbách, konzultovali spolu bakalársku prácu... táto „spolupráca“ bola pre mňa mimoriadne emotívna a zázračná. Som za ňu vďačná...

Zaregistrujte svoj mail, a každý týždeň budete dostávať môj nedeľný list. 500 slov... ani viac, ani menej. :)