Ak ste si pozreli moje video k iniciatíve Spojme brehy a k prskavkovej výzve, pravdepodobne máte v hlave veľa otázok... Napísala som ich tak, ako vám asi prišli na um a tak som aj odpovedala. To najdôležitejšie je na konci...
Kto vlastne si a prečo to robíš?
Ja som jedna z davu. Vždy som trochu trčala, ale za posledných pár rokov som sa z toho davu dostala na inú pozíciu – tá z druhého brehu. Prestávam svetu rozumieť. Nechcem žiť v rozdelenom svete, keď na to nie je skutočný dôvod.
Ja viem, že vždy budú medzi nami rozdiely, ale tento nezmyselný boj nás všetkých oberá o životnú energiu.
Som unavená… Unavená z toho, že idem k lekárovi a bojím sa prehodiť pár slov „o živote“, aby sme náhodou nezistili, že sme na „iných brehoch“. A debata uviazne. Je únavné žiť vo svete, kde nemôžete alebo radšej ani nechcete byť autentický.
Nebaví ma už žiť vo svete, kde sme my a oni…
Načo by to bolo dobré?
Ja viem, že svet už nikdy nebude ako pred tým všetkým… a myslím, že to ani nie je cieľom… ničoho a nikoho. Staré koľaje sa ukázali ako nefunkčné a nebezpečné.
Teraz sme však všetci úplne vykoľajení.
Mali by sme sa dostať do úplne nových koľají… do takých, ktoré nevedú priamou cestou do pekla.
Zvyknúť si na to, že nie sme všetci rovnakí, ale to neznamená, že sa musíme nenávidieť, osočovať… Musíme sa učiť novému druhu tolerancie, ale v tradíciách našich starých mám.
Nikdy sa to nepodarí…
Nič, čo nikdy nikto neskúsil, sa nepodarilo… Možno sa to nakoniec naozaj nepodarí, ale napriek tomu to skúsim. Pretože tej myšlienke verím. Nevidím jediný dôvod, pre ktorý by sa to nemohlo podariť. Je to také jednoduché. ... stačí zapáliť prskavku… to je prskavková výzva.
Čo je na tom ťažké? To sa nemá prečo nepodariť.
Aj tak je už na taký projekt príliš neskoro…
Možno termín o 5 minút 12 je naozaj príznačný… aj tomu, v akom stave je naša spoločnosť. Tak prečo to neskúsiť takto? Ale áno, je pravda, že som chcela začať oveľa skôr. Mala som oveľa väčšie sny… Chcela som, aby sa zapojil naozaj každý, a verila som, že by sa nám možno mohlo podariť aspoň na jeden moment zmeniť celý svet…
Niekomu sa to možno zdá byť príliš neskoro… ale v dnešnej dobe je aj 48 hodín dosť na to, aby sa o čomkoľvek dozvedel doslova celý svet. Je to len na ľuďoch, kam a ako rýchlo budú ochotní túto myšlienku posunúť…
Keď sa prevalí nejaká kauza, na druhý deň o nej vie celé Slovensko… Tak aké „neskoro“?
Prečo by to mali ľudia mali urobiť?
Ak ste počuli celú moju prosbu… ja sa pýtam: povedzte jediný dôvod, pre ktorý by nemali…?
Kto ti s tým pomáha?
Bohužiaľ nikto, len pár mojich morálnych podporovateľov a kamarátov… Snažila som sa niekoho stiahnuť, aby som ho zasvätila do mojich plánov, ale všetci sú príliš zaneprázdnení… Ale verím, že to nebude dlho trvať a ľudia sa ku mne pridajú… Verím, že táto myšlienka nadchne mnohých.
Teraz však za sebou nemám nikoho… Politikov, funkcionárov, médiá, sponzorov… Nikoho.
Si vôbec normálna?
Ja myslím, že nikdy a s ničím som nezapadala do žiadnej škatuľky s nápisom „normálna“… Stačí sa pozrieť na to, ako žijem celý život a o čo som sa vždy snažila. Je to však jedna z vecí, na ktoré som aj hrdá, lebo som sa nikdy nebála aj toho, čo každý považoval za nemožné. Takže nehovorte mi, že sa to nedá. 😊
Kde by si chcela, aby Tvoja prosba a prskavková výzva odznela?
Úplne všade… Je to pre všetkých a mal by to počuť každý.
Čo keď to odignorujú politici?
Pokojne… Nech teda ukážu pravú tvár. História, ale snáď aj prítomnosť nás učí, že na politikov sa nemôžeme veľmi spoliehať.
Nás – ľudí - je viac… Ja sa spolieham na ľudí. Politici môžu len príjemne prekvapiť.
Čo keď to odignorujú ľudia?
Verím, že vo väčšine z nás ešte stále funguje ten ľudský kompas… že ešte v nás nie je úplne všetko pokazené. Nikdy sa nezmierim s myšlienkou, že všetko v nás je úplne stratené. Ja viem, že dôkazy nenávisti a hnevu je vidieť na každom kroku, ale rovnako je to aj s prejavmi lásky, úcty, priateľstva, nádeje… Je to tak! Kto je voči tomu slepý, ten to nevidí, ale to mi je jedno. Môj radar je nastavený inak. Ja to vidím, a preto viem, že to v žiadnom prípade nie je márne.
Ľuďom verím…
Čo si myslíš, že sa stane?
Ja si myslím, že niečo určite… Verím, že by sme mohli opäť aspoň na chvíľu pocítiť tú ľahkosť obyčajného bytia… Jednoducho byť vedľa seba, s prskavkou v ruke, bez hádok a škriepok… Ale som si takmer na sto percent istá, že sa stane ešte niečo ďalšie.
Rozdelíme sa na ďalšie dva brehy. Na jednom budú ľudia – my všetci. S rôznymi názormi, rôznymi pohľadmi, ale s jednou túžbou – znovu si pripomenúť, čo máme spoločné. A na druhom brehu ostanú „tí ostatní“… Tí, ktorí už zabudli, ako vonia človečina. Tí, ktorí už sú hlboko zakorenení v hneve a nenávisti… Ja viem, že aj takí sú a vždy budú medzi nami. Tí, ktorí sa budú tejto myšlienke smiať alebo ju sabotovať…
Aspoň budeme všetci vidieť ten jediný breh, ktorého sa treba naozaj báť.
Kto sa môže zapojiť?
Úplne každý, jednotlivci, skupiny, obce aj mestá… Všetky informácie a pokyny, aby sme postupovali rovnako a mali akciu aspoň približne zmapovanú, budú na stránke spojmebrehy.sk.
Ako môže bežný človek túto myšlienku podporiť?
Jednoducho poslať túto myšlienku ďalej a zapojiť sa. V danom termíne uverejniť video alebo fotografiu s prskavkou na svojich sociálnych sieťach. Dôležité je k videu/fotke priložiť hashtagy #spojmebrehy, #sparklechallenge a hashtag vášho mesta.
Ďalej môže túto myšlienku podporiť aj inak. Nielen ju zdieľať na svoje profily, ale poslať to priamo a každému vo svojom dosahu. Poviem príklad. Ja mám v telefóne asi 800 kontaktov. Som odhodlaná poslať cez sms alebo whatsapp priamo link na video alebo link na FB podujatie. Pošlem to každému. Aj ľuďom, s ktorými som spolupracovala pred 10 rokmi, ktorí si na mňa možno ani nespomenú... ale presne o to ide. To nie je o mne ani o vás – jednotlivcoch, je to o nás všetkých.
Tá správa a pozvánka je určená úplne pre každého! Nebudem čakať odpovede, budem veriť, že každý z tých stoviek ľudí urobí to, čo ja – pošle ten link všetkým, ktorých má v zozname. Ak by to tak urobil každý, tak by to trvalo len pár hodín a pozvánku na tento event by dostal snáď každý...
Ďakujem každému, kto to so mnou aspoň skúsi. Stela
Comments