top of page

Vianočný zázrak



Už asi nikdy nebudú Vianoce, kedy by som si na toto nespomenula. Pre mnohých z nás majú sviatky tak trochu trpkú príchuť, lebo tí, ktorí nám už odišli, chýbajú ešte oveľa viac. Ostáva tu však po nich množstvo prekrásnych spomienok. Po mojom otcovi ich mám hromady, ale táto vianočná spomienka bude pre mňa vždy špeciálna. Prajem všetkým krásne Vianoce a pozdravujem aj tých, ktorí nielen sviatkujú, ale aj spomínajú.


Čím som staršia, tým radšej sa počas vianočných sviatkov v myšlienkach vraciam do detstva. Vianoce boli pre mňa absolútne výnimočný čas za čo vďačím svojim úžasným rodičom. Vo vzduchu sa miešali tie najkrajšie vône s atmosférou, ktorá trvá len pár chvíľ, a preto bola taká vzácna. Na Štedrý večer sme jedli z tanierov, ktoré sa vyťahovali len raz za rok, aby sme mali dosť miesta na stromček, museli sme poposúvať nábytok v obývačke a dokonca sme kvôli nemu museli zablokovať jedny dvere v byte. Skrátka sme ich zabuchli, vytiahli kľučku a bolo. Museli sme chodiť okolo. Je veľmi veľa drobností, ktoré z mojich detských Vianoc, robia čarovné Vianoce, ale na jednu spomínam obzvlášť rada, a to ako sa dostali naše darčeky pod stromček.


Darčeky k nám nosil, ako inak, Ježiško. Vybaviť to s ním však mohol vraj iba náš otec, preto sme sa ja, sestra a mama, museli na chvíľu zavrieť do detskej izby a čakať. Po pár minútach sme sa vrátili, pod stromčekom už boli naukladané darčeky, ale celým bytom sa šíril čudný smrad. Že čo to bolo? Predsa smrad z Ježiškovej rakety, ktorý k nám musel vletieť cez okno, keďže sme bývali na šiestom. Celý príbeh s Ježiškom na rakete bol výmyslom môjho otca a ten smrad nebol nič iné ako smrad zo zapáleného ihličia. (Niekedy to doma skúste.)


Smiešne? Áno, môj otec mal veľmi originálny zmysel pre humor, preto som si takmer istá, že k nikomu z vás Ježiško nelietal na rakete. Lietajúci Ježiško sa u nás však tak ujal, že k nám lietal aj počas mojich tínedžerských rokov. Aj vtedy, keď sme vedeli, že jediné, čo tam otec robí, keď sme boli zavreté v izbe je, že darčeky, ktoré sme všetci hromadili v spálni, presunie pod stromček a zapáli kúsok ihličia. Potom nás víťazoslávne zavolal a posťažoval si, ako tu tá jeho raketa zase nasmradila. Dnes už môj otec nie je medzi nami a Ježiškova raketa k nám už nelieta, ale každé Vianoce, keď som chvíľu sama, zapálim kúsok ihličia a opäť mám desať. Snáď každý z vás má takýto vianočný príbeh, ktorý je pre neho zázračný.

Komentarze


bottom of page