Vtedy a dnes...

Niečo sa vám nezdá? Áno, je to umelé.

Neustále sa snažím spájať dva svety, ale uvedomila som si, niečo desivé. Už dávno nie sú len dva. Prvé rozdelenie, ktoré je zjavné, je „my a oni“ a to druhé je „vtedy a dnes“. A myslím, že o pár rokov vznikne aj ďalšia priepasť, ktorá svet rozdelí na „skutočné a umelé“.

Nie som zástancom medzigeneračných bojov, fandím pokroku a mladých obdivujem, ale aj tak...

Ešte nikdy v histórii sme denne neprečítali toľko slov, ktoré by sa počtom vyrovnali celému románu (z článkov, statusov a komentárov) a zároveň neprečítali ani jedinú plnohodnotnú knihu za mesiac či za rok.

Ešte nikdy v histórii sme ako ľudstvo nemali toľko peňazí, ale zároveň sme tiež nikdy nemali toľko dlhov.

Ešte nikdy sme nemali toľko fotiek, ale žiadne z nich v rodinných albumoch.

Ešte nikdy sme nemali toľko „priateľov“ a zároveň sme nikdy neboli takí osamelí.

Ešte nikdy v histórii neboli obchody také plné. V regáloch nechýba jarná cibuľka v treskúcej zime, ani orechy na jar a my aj tak nemáme ničoho dosť.

Ešte nikdy sme nemali okolo seba toľko technológií, aby nám uľahčili prácu a život a zároveň sme nikdy toľko neopakovali, že „nemáme čas“!

Ešte nikdy okolo nás nebolo toľko koučov, motivátorov, motivačných denníkov a citátov a zároveň nikdy sme nečelili takému nárastu úzkostí či depresií.

Ešte nikdy v histórii sme sa tak veľmi nesnažili byť ekologickí a napriek tomu produkujeme historicky najviac odpadu denne, plytváme potravinami, energiami a znečisťujeme, čo ešte „prežilo“.

Ešte nikdy sme nemali toľko možností a zároveň také silné pocity toho, že nám stále niečo chýba.

Ešte nikdy sme toľko nehovorili o tolerancii a zároveň šírili toľko zbytočnej nenávisti.

Ešte nikdy v histórii sme nemali toľko možností si uchovávať a starať sa o archívy, pamiatky a tradície a napriek tomu mnohé miznú ako ranná hmla.

Ešte nikdy v histórii sme nemali toľko prostriedkov, ktorými spolu môžeme komunikovať, na planéte je viac mobilných telefónov ako ľudí, ale aj tak sme sa spolu zabudli rozprávať.

Ešte nikdy v histórii sme nemali toľko zákonov, súdov a vykladačov práva a aj napriek tomu dovolať sa spravodlivosti trvá roky.

Voľakedy sa mohlo fajčiť aj na nemocničných chodbách a aj tak sme boli zdravší.

Cestovali sme bezpečnejšie aj v autách bez airbagov a bezpečnostných pásov.

Deti mali kľúče na krku a bicykle v spoločnej kočikárni.

Voľakedy mala hodnotu umelecká fotka, báseň, maľba...na ktoré musel mať autor skutočný talent. Dnes sú vygenerované hneď, hocikým... ale koľko by ste za ne zaplatili?

Moje knihy budú vždy pravdivé a autentické, aj keď sa snažím spájať „vtedy a dnes“.

Venujte pod stromček kúsok toho starého dobrého sveta. Skutočné príbehy, pravé emócie a poctivú prácu. Moje knihy nájdete TU