Ďalší rok sa pomaly chýli ku koncu. Utiekol rýchlo. Asi tak ako každý, ale aj tak… Nezdá sa vám, že ten čas uteká čím ďalej, tým rýchlejšie? Jedno ráno za druhým. Jeden večer za druhým. Jeden mesiac za druhým…
Bude to aj jeden život za druhým? Možno sa ešte niekomu zdá, že peniaze, moc či zlaté tehličky sú tým najväčším bohatstvom, ktoré môže mať. Skutočnosť je však taká, že v súčasnosti je tou najvzácnejšou komoditou ČAS. Stále a z každej strany počúvame len to, že ho niekto nemá, že by ho potreboval viac, čo všetko by konečne robil, keby mal čas… Ale zamyslite sa na chvíľu. Existuje vôbec niečo také ako mať viac či menej času? Nie je to len o tom, ako ho strávime či komu ho venujeme?
Niekto by povedal, že čas uteká nemilosrdne vpred. Že na nič neberie ohľad. Že na nikoho nečaká a nikomu nepomáha. Že je krutý a nekompromisný. Možno je to pravda, ale záleží na uhle pohľadu. Keď sa na to pozrieme z inej stránky, zistíme, že čas je hlavne spravodlivý. Je nepodplatiteľný a vždy hrá podľa pravidiel. Podľa tých, ktoré všetci veľmi presne poznáme. Od začiatku až do konca. Ak sa aj zdá, že čas hrá proti nám, je to len našou chybou. My mu dávame do rúk zbrane tým, že ignorujeme a nerešpektujeme jeho zákony. Hodinové ručičky majú predsa povolený len jeden smer a ísť môžu len jednou rýchlosťou. Nepoznajú pred križovatkou STOP-ku a už vôbec nie spiatočku, ak sa nám podarí zablúdiť. Ani keby sme to potrebovali, ani keby sme sa modlili, ani keby sme prosili. Je to kruté?
Možno áno, ale táto nemilosrdná spravodlivosť času, ktorá je tu s nami od nepamäti a rozhodne nás všetkých prežije, tu nie je nato, aby nás strašila. Akákoľvek definitíva a neohybnosť pravidiel pre nás síce môže byť desivá, ale nesie so sebou aj obrovské poznanie. Nemilosrdná spravodlivosť času a čas sám nás môžu učiť. Môžu! Len či sme aj my ochotní učiť sa. Len či sme ochotní nezabúdať na chyby z minulosti a nenechať ich zapadnúť prachom. Pretože ak by sme to dopustili, sme odsúdení čeliť našim chybám stále dookola. Len či sme ochotní žiť a prijímať s pokorou našu prítomnosť. Práve DNES sa smiať, milovať a žiť najlepšie, ako vieme. A do tretice, len či sme ochotní s nádejou v srdci a s dobrými úmyslami pozerať do našej budúcnosti. Bez chamtivých a sebeckých plánov, bez pesimizmu a hnevu.
Aký bol váš rok 2021? Bol taký, ako ste čakali? Bol horší? Lepší? Nech je to tak či tak, pre celý svet bol tento rok asi iný. Už druhý iný rok po sebe. A hoci sa ešte sem-tam skloňuje optimistický návrat do normálu, je možno na mieste položiť si otázku, či nás čaká aj tretí iný rok. Len čas ukáže. Čas, ktorý dokáže otupiť britvu, čas, ktorý dokáže aj spôsobiť nové rany, ten čas, ktorý vraj všetko lieči. Tak ja neviem…
Koľko času budeme potrebovať, kým vyliečime tento chorý svet? A hlavne, kedy s tým konečne chceme začať?
V súvislosti s časom sa často stretávame aj so spojením „vrátiť čas“. Kto by to nechcel? Kto by nechcel vedieť pretočiť tie hodiny? Prežiť niečo ešte raz presne tak, ako to už raz zažil? Alebo sa vrátiť v čase, aby napravil svoje chyby? Vrátiť sa, aby niečo urobil, alebo, naopak, neurobil? Asi každý by našiel aspoň niečo zo svojej minulosti, čo by mohol urobiť lepšie alebo inak, alebo vôbec… Ale to nie je možné! A v poslednom čase mám pocit, akoby na to ľudia zabúdali. Idú ako kombajny svojím životom, hnaní strachom, a pretože sa neobzerajú späť, zatiaľ nevidia, aká hlboká brázda po nich ostáva. Možno sa raz otočia a bude im to ľúto. Možno sa raz otočíte a bude vám to ľúto. Bude však možné všetko napraviť?
NIE JE MOŽNÉ VRÁTIŤ ČAS! To, čo sa raz stalo, sa už neodstane! Čo raz urobíte, už nebudete môcť vziať nikdy späť úplne a bez následkov. Všetci sme na jednej lodi. Nemali by sme zabúdať na minulosť a s každým dnešným krokom by sme mali myslieť na budúcnosť. Myslime všetci na to, že žiadne slovo a žiaden skutok, ktorý teraz urobíme, neostane bez následkov. Keď budeme ignorovať chyby z minulosti, vrátia sa k nám ako dobre namierený bumerang.
Čas sa nedá vrátiť späť. Myslite na to s každým krokom, s každým gestom a s každým vaším rozhodnutím, ktoré neovplyvní len vás. Nesúďte nikoho príliš rýchlo. Vážte svoje slová a premýšľajte nad skutkami. Aj keby to malo trvať veľmi dlho, čas je spravodlivý a nakoniec ukáže, kde je pravda, ale ani vtedy sa nebude dať vrátiť späť to, čo sme urobili alebo povedali jeden druhému. Bez ohľadu na to, či na to budeme hrdí alebo to oľutujeme. To, že sme každý v niečom iný, predsa nie je žiadna novinka. Čím odhodlanejšie sa budeme stavať jeden proti druhému, tým ťažšie zbrane dáme do rúk času, ktorý bude neúnavne hrať proti nám.
Nech sú blížiace sa Vianoce iskierkou nádeje vedúcou k láske, radosti a spolupatričnosti. Urobte aj vy všetko pre to, aby boli tieto sviatky naozaj čarovné. Nebojte sa prihovoriť niekomu, kto možno potrebuje vašu pomoc. Nebojte sa pomôcť aj niekomu cudziemu. Práve naopak! Buďte k sebe dobrí. Buďte ešte lepší ako pred rokom či dvomi. Za každých okolností majte k ľuďom okolo vás úctu a rešpekt. Zabudnite na všetky inakosti a rozdielne názory. A skúste urobiť všetko pre to, aby nás Vianoce opäť spojili. Nech sú vianočné sviatky opäť sviatkami nákupných zhonov, ale aj rodinnej pohody. Nech sa ľudia delia zase iba na tých, ktorí ozdobujú stromček už na začiatku decembra, a tých, ktorí to robia až na Štedrý deň. Nech sa zase delia na tých, ktorí nakupujú darčeky priebežne počas roka, a tých, ktorí ich naháňajú až na poslednú chvíľku. Alebo na tých ktorí vyprážajú filé, podkovičky alebo rezeň, či tých, ktorí jedia kapustnicu alebo šošovicovú polievku… A hlavne nech sa pred televízorom zase vadia len o tom, či budú pozerať radšej Popolušku alebo Perinbabu.
Prajem vám všetkým pokojné sviatky a krásny rok 2022.