Neviem ako vy, moji milí priatelia, ale ja mám pocit, že posledné dni nepočúvam o ničom inom, iba o výškach trestov a dĺžkach premlčacích dôb za také či onaké trestné činy...
Nie, nebojte sa, nejdem svoj nedeľný list pošpiniť politikou, ale k niečomu ma táto nekonečná politicko-spoločenská rozprava predsa len inšpirovala.
Uvedomila som si, že tie výšky trestov a premlčacie doby nie sú cudzie nikomu z nás. My všetci ich udeľujeme, takmer denne. A udeľujeme ich hlavne za skutky toho najvážnejšieho charakteru – za ublíženie na duši.
Svoj osobný trestný zákonník má v sebe zabudovaný každý z nás a každý je iný. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako dlho trvá, kým v sebe premlčíte to, že niekto spáchal zločin na vašej duši? Ako dlho vám trvá, kým vyhlásite niekoho skutok za premlčaný a dokážete s dotyčným „páchateľom“ viesť ďalej spoločnú debatu bez toho, že by si on sám svoju vinu uvedomil a bez toho, že by ho stihol nejaký „trest“?...a aký vysoký by ten trest podľa vás mal byť?
V živote, s našimi priateľmi, partnermi, s našou rodinou, s naším srdcom, dušou a vnútornou slobodou sme jedinými sudcami len my sami. Ak sa rozhodnete, že niekomu udelíte doživotie a už mu nikdy nezdvihnete telefón, je to na vás. Ak sa rozhodnete, že niekomu inému pre tentokrát udelíte podmienku, je to tiež len vaše slobodné rozhodnutie. V niektorých prípadoch ste možno ochotní prejsť celú situáciu len s napomenutím, alebo aj bez neho... jednoducho to prejdete mlčaním.
Máte právo na každé jedno z týchto rozhodnutí. A to nie je všetko. Vy totiž nie ste len sudcom. Nemusíte sa báť, že budete čeliť nejakému odvolaniu zo strany obžalovaného. Navyše vy ste tiež ten, kto môže trest a jeho výšku ľubovoľne meniť. A tiež ste to len vy, kto môže udeľovať milosť alebo nariadiť žalár.
Znie to ako veľká moc, však? Mne to ale znie ako obrovská zodpovednosť a tiež obrovský priestor na robenie chýb. ...lebo čo ak sa v tom súde náhodou unáhlite a pomýlite?
Toto nie je odporúčanie, ale ja som naozaj človek, ktorý sa síce vie rozčúliť do nepríčetna😁 lietajú hromy, blesky, kričím, plačem, moje emócie po zranení tej mojej duše sú neprehliadnuteľné... ale druhou pravdou je, že sa nielenže nechcem, ale ani neviem na nikoho dlho hnevať. X-krát sa mi stalo, že som doslova zabudla, že sa na niekoho vlastne hnevám 😊 😊 naozaj!
Život skrátka ide ďalej, čas uteká stále rýchlejšie a ja sa jednoducho kvôli nikomu nenechám chytiť do pasce zášti a zlosti a živiť v sebe do konca mojich dní nejakú zbytočnú zatrpknutosť.
Odpúšťam...A (evidentne) aj zabúdam. 😊
Existujú však zločiny, ktoré by nemali byť nikdy premlčané, hoci nie je možné ich potrestať. Vtedy je len jediná správna odpoveď na to ako tú boľavú dušu liečiť. Ak nie je možné vrátiť čas a keď už ani nie je koho trestať, je potrebné si tie zverstvá pripomínať, aby boli už navždy len spomienkou a nie novou realitou.
A presne o tom je moja nová kniha...❤
Je pokračovaním Slovenskej balady. Už teraz môžete podporiť jej vydanie a zaobstarať si ju v špeciálnom predpredaji. Kniha bude k dispozícii už v prvej polovici marca.
Ďakujem za vašu priazeň a podporu!
S láskou Stela
Comments